Keď sa dieťa bojí

Z pohľadu dospeláka síce môže ísť o banality, dieťaťu by ste sa však nemali za jeho strach či obavy nikdy smiať. Ako teda reagovať správne?
Čítať ďalej

Strach. Aj keď sa rodičia snažia z plných síl, dôverne ho pozná každé dieťa. Nepomôže zákaz strašidelných rozprávok či filmov – odkiaľ sa v deťoch vzal? Strach si vždy nájde cestu, preto je dôležité akceptovať fakt, že k normálnemu vývoju jednoducho patrí. Metód či prístupov, ako ho drobcovi pomôcť zvládať, je hneď niekoľko. Keď sa vám zdôverí, určite nereagujte smiechom! V opačnom prípade môže mať problém s vyjadrovaním vlastných emócií a pocitov, naruší sa však aj vzájomná dôvera dieťa - rodič. Ak za vami váš potomok chodí po radu, láskavé objatie, vysvetlenie či kvôli strachu, berte to ako dobrý znak. Byť na blízku svojmu dieťaťu je totiž to najdôležitejšie. Namiesto výsmechu, poučovania či zľahčovania situácie ho naučte vyrovnať sa so strachom.

Strach z neznámeho

Veľmi rozšírený je najmä u malých detí. Ide o prirodzenú reakciu na niečo nové – prostredie, ľudia. Vedie k nemu nedostatok informácií, na ich získanie preto treba čas. Najčastejšie sa u detí vyskytuje s nástupom do škôlky, kedy sa všetky zaužívané rituály menia, stretáva sa s novými deťmi v neznámych priestoroch, kde trávi väčšinu dňa. Vedzte, že týmto procesom si prechádza množstvo jeho vrstovníkov. Situáciu preto nedramatizujte, snažte vyvarovať prílišného ochraňovania; časom totiž môže vyústiť k pocitom izolácie, plachosti a ustrašenosti.

Mami...?

Odlúčenie je kapitolou samou o sebe. Kým niektoré deti maminu či otcovu neprítomnosť ani neregistrujú, iné sa od nich nepohnú ani na krok. Psychológovia uvádzajú, že sa zvykne prejavovať okolo druhého roka veku a označujú ju za tzv. separačnú úzkosť. Dobrou správou je, že s nástupom do škôlky sa stráca. Vy sa však potrebujete vzdialiť ešte skôr – nie všetky nákupy, rodinné oslavy či návštevu lekára môžete absolvovať s drobcom. Pred odchodom dieťa silno objímte a dôrazne povedzte, že síce musíte na chvíľku odísť, ale skôr ako dopozerá rozprávky/vyspí sa/ budete späť.

Strach zo smrti

Pociťujú ju už štvor – päťročné deti. Znepokojuje ich predstava, že ich rodičia niekedy zomrú. S podobným strachom bojujú však aj dospelí, čo je pochopiteľné. Dobrou správou je, že postupom času sa prirodzene učíme s podobnými obavami zaobchádzať, spracovávať ich a zvládať tak, aby nás neobmedzovali v bežnom živote. Aj keď to dieťa zatiaľ nedokáže, snažte sa mu citlivo vysvetliť, že podobné situácie k životu patria, no zatiaľ sa ničoho podobného báť nemusí.

Z bubákov a strašidiel

Ich podoby v detskej predstavivosti môžu byť rôzne – ježibaba, zlí škriatkovia, duchovia či fantastické príšery. Určite si od svojho drobca z času na čas vypočujete farbistý opis toho, ako niekto z nich stojí za dverami, leží pod posteľou alebo číha v skrini. Porozprávajte sa s ním a snažte sa o vysvetlenie. Obrňte sa trpezlivosťou, pýtajte sa na detaily. Niekedy pomôže aj to, ak drobca požiadate o nakreslenie strašidla. Domaľujte mu milú tvár, akýkoľvek veselý detail, ktorý situáciu odľahčí.

Z tmy

Až do škôlkarského veku vnímajú svet prevažne zrakom. Niet sa čo čudovať, keď sa v noci spustí plač či krik – dieťa je dezorientované a vystrašené. Dobrým pomocníkom preto sú drobné svetielka, ktoré svietia počas celej noci. Ak sa vyplašený drobec objaví v spálni, neodháňajte ho.