Vitamíny
Vitamíny sú látky, ktoré regulujú správnu činnosť buniek, rast a dozrievanie organizmu. Organizmus si ich nevie sám vytvoriť a musia byť zastúpené v potrave.Deti potrebujú väčšie množstvo vitamínov ako dospelí, ich spotreba stúpa aj pri záťaži organizmu ( infekcia ). Jedným z najdôležitejších je vitamín C – zabezpečuje množstvo procesov v organizme, od integrity buniek v tkanivách, cez vstrebávanie železa až po správnu funkciu imunitného systému. Je dôležitý v boji dieťaťa s chorobou. Významný je beta-karotén, z ktorého sa vytvára vitamín A nevyhnutný na vývoj zraku a správnu funkciu kože a slizníc. Nachádza sa v hlavne v ovocí a zelenine, ktoré majú žltú a oranžovú farbu. Vitamíny skupiny B (najvýznamnejšie B1, B2, B6, B9 a B12) sa nachádzajú v zelenine, obilninách, mlieku a mäse. V ovocí a zelenine sa nachádza aj vitamín E – dôležitý pre vývoj svalstva, slizníc a pohlavných orgánov. Významný antioxidant – látka zabraňujúca poškodeniu buniek škodlivinami z tzv. kyslíkových radikálov.
Vlákniny
Vlákniny sú nestráviteľné látky zo stien rastlinných buniek ( celulóza, lignín, pektín ), viažu na seba v črevnom systéme škodlivé látky, čím zabraňujú ich vstrebávaniu do organizmu. Podporujú a regulujú správne trávenie a vylučovanie.
Stopové prvky
Objavujú sa vo v ýžive len v stopovom množstve, majú však nenahraditeľnú úlohu v metabolických reakciách a na ich nedostatok je možné hodnotiť ako nedostatok vitamínov.
Najvýznamnejšie sú : železo, zinok, jód, mangán, meď, selén, hliník a chróm . Najčastejší býva nedostatok železa a následne málokrvnosť , únava a poruchy psychomotorického vývoja. Nedostatok zinku vedie k poruchám rastu, kožným zmenám, zhoršeniu hojenia rán, zvýšenému sklonu k infekciám a poruchám vnímania vône a chuti. Málokrvnosť a nedosta- točný vývoj nervového systému môže súvisieť s nedostatkom medi, pri nedostatku jódu môže dôjsť k poruchám vývoja organizmu,nedostatočnému rastu a duševnému zaostávaniu.
Flavonoidy
Bioflavonoidy sú látky v ovocí a zelenine, ktoré sa podieľajú na sfarbení jednotlivých druhov. Majú antioxidačné vlastnosti, čo znamená, že chránia organizmus pred poškodením. Zároveň účinkujú proti vírusom a baktériám, majú proti zápalové vlastnosti.
Otázky:
Prečo je potrebné začať s nemliečnym príkrmom po 4. mesiaci?
Po 4 mesiacoch dieťatko už dokáže dobre tráviť inú stravu ako mlieko a tiež má dostatočne vyvinutú schopnosť vylučovať látky obličkami. Obyčajne už začína zvýšený nárok na energiu a niektoré látky ( bielkoviny, železo, zinok ). Preto je potrebné doplniť výživu nemliečnym pokrmom. Výnimku tvoria plne dojčené deti, tu môže byť pokrytá potreba zložením mater- ského mlieka až 6 mesiacov. Podobne toľko sa snažíme oddialiť nový príkrm u dojčiat s alergiou alebo jej vysokým rizikom. Predčasné zavádzanie nemliečnych pokrmov nie je vhodné. Zvyšuje záťaž nevyvinutých obličiek a tráviaceho systému, zvyšuje riziko alergie.
Čím začínať ako prvým?
Nemliečny prídavok po ukončenom 4.mesiaci je potrebné dávať taký, ktorý je jednozložkový – monokomponentný (má len 1 druh ovocia alebo zeleniny). Podáva sa jemne prepasírovaná zelenina alebo ovocie bez prídavku cukru. Začíname vo forme predkrmu pred mliečnou zložkou, najlepšie v obednej dávke. Zásadne sa snažíme podávať stravu lyžičkou (malou plastovou). Prvý deň stačí 1 lyžička na oboznámenie sa s chuťou. Nemeniť iný predkrm najskôr ako za 3-4 dni, tak môžeme zhodnotiť neznášanlivosť niektorej zložky. Za 2 týždne prikrmovania by už mala 1 dávka nemliečneho pokrmu nahradiť 1 celú mliečnu dávku. Keď už je príkrm ako samostatný chod tak ho postupne meníme so zeleninového na mäsovo – zeleninový a neskôr z ovocného na ovocno – mliečny.
Čo je to lepok?
Lepok je zložka niektorých obilnín (pšenica, raž, jačmeň), ktoré sú základom múky a z nej vyrobených potravín (chlieb a pečivo). Keď sa začne podávať skoro, tak vzniká u niekto- rých detí riziko ťažkého postihnutia sliznice čriev – celiakia. Preto sa odporúča potrava obsahujúca lepok až po 6. mesiaci. Dovtedy je možné podávať iné obilniny (ryža).
Prečo je u dojčenskej výživy OVKO záruka, že je kvalitnejšia ako detská výživa, ktorú mamičky pripravia doma z dostupných surovín?
Dojčenská výživa OVKO musí vyhovieť tým najprísnejším nárokom na kvalitu jednotlivých zložiek vo výžive a obzvlášť na obsah škodlivín. Preto najvážnejšou nevýhodou domácej prípravy dojčenskej výživy je neistá kvalita nakúpených surovín, tie môžu obsahovať až niekoľkonásobne väčšie množstvo najrozličnejších škodlivín (obzvlášť dusičnanov, ale aj niektoré ťažké kovy a chemikálie). Tie môžu byť pre zdravý vývoj dieťaťa nebezpečné.
