Cookies

Pre lepšie fungovanie webu používame súbory “cookies”.
Viac informácií o týchto súboroch.

Ako inak povedať dieťaťu „nie“

Pozná to určite každý rodič. Povedať „nie“ svojmu dieťaťu je preň ako signál, aby sa vypytovalo ďalej. Nečudo, že pod paľbou nekonečných otázok neraz stratíme nervy. Našťastie máme pre vás malé finty, aby deti vaše rázne „nie“ konečne rešpektovali.
Čítať ďalej

Neskáč, nekrič, nepíš po stene, nehádž to jedlo po zemi, nelez pod stôl,... Bežná rutina aj s vašimi deťmi? Pritom každý zákaz im treba zopakovať aj päťkrát a stále nie je isté, či ho vôbec počuli, nie tak ešte aj poslúchnu. Na ich obhajobu, práve kvôli tomu sú ochotné plniť naše príkazy čoraz menej, Opakované „nie“ v každom druhom slovese totiž u nich stráca na sile. Prestanú ho vnímať, akoby si vybudovali imunitu a stávajú sa „hluchými“. Nechať ich robiť čo chcú jednoducho nejde, lebo o chvíľku by ste pravdepodobne vyhoreli, v lepšom prípade by váš príbytok vyzeral ako po vyčíňaní tornáda. Rodič sa tak dostáva do začarovaného kruhu. Ako z neho vyjsť?

Pozitívne!

Základnou taktikou na obalamutenie je vyhnúť sa zápornej predpone a preformulovať svoju požiadavku inak. Napríklad poviete „kráčaj pomaly“ namiesto „nebež“, do kladnejšej podoby dáte aj podobné príkazy. Pokiaľ sa váš nezbedník pustil do aktivity, z ktorej nie ste práve nadšený (napríklad kreslenie po stene), snažte sa mu ponúknuť alternatívu (papier) a vysvetliť, že práve na to je daný predmet určený. Niekedy si však zákaz „nie“ vyžaduje, vtedy ho skúste doplniť vysvetlením, napríklad: „Po posteli sa neskáče, posteľ máme na spanie.“

Za neochotou detí počúvať stojí totiž práve naša neochota vysvetľovať veci pozitívne. Povedať jednoduché, rýchle „nie“ ich detskej logike nestačí, potrebujú si spájať fakty, vysvetliť príčiny a oboznámiť sa s dôsledkami. Aj keď si táto metóda vyžaduje trpezlivosť, sebakontrolu a čas, postupne si na ňu všetci doma zvyknete. Nezabudnite vašich drobcov za poslúchanie odmeniť, napríklad chutnou ovocnou dobrotou OVKO.